O úspechu prípravky s Adamom Ambrom

01.07.2016 21:48

Prípravka po veľmi vydarenej jesennej časti, kedy  vyhrala všetky zápasy, zaslúžene zimovala na 1.mieste tabuľky. Tím prešiel zmenami. Odišli veľmi dobrí tréneri, pán Baumgartner a pani Dvořáková. TJ Nafta Gbely musela nájsť adekvátnu náhradu. Túto neľahkú úlohu sa našťastie podarilo vyriešiť a vznikol trojlístok trénerov Ivan Ambra, Adam Ambra a Vladimír Švrček.  Tréneri sa chopili svojej úlohy veľmi zodpovedne. Počas zimy sa hráči  pravidelne zúčastňovali turnajov nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. Po oteplení a presunutí tréningov z telocvične na trávnik, začali využívať tréneri rôzne nové tréningové pomôcky. Priniesli nový, moderný štýl futbalu. Chalani tak nestagnovali, ba naopak, výkonnostne rástli a napredovali. Zrazu chcel byť každý chalan ako Adam Ambra. Jeho povzbudzovanie, „hecovanie“ a priateľský vzťah k chalanom robil a robí divy. Chalani nesklamali a pod vedením nových trénerov vyhrali aj všetky zápasy v jarnej časti ligy. Rozhodli sme sa preto vyspovedať ich najmladšieho trénera Adama Ambru.

 

1. Bolo pre vás ťažké nastúpiť na post trénerov prípravky po predchádzajúcich tréneroch?

Nebolo. Viem spolu s trénermi ako sa futbal robí, čo majú chalani v ich veku trénovať a myslím si, že naša hra má myšlienku. Chalanov sme posunuli zasa o trochu vyššie.

2. Trénovali ste aj niekedy predtým? Aké sú  vaše skúsenosti s futbalom?

Netrénoval. Bol som profesionálny futbalista . Začínal som v Gbeloch, ďalej som pôsobil v ČSFA Malacky ,ŠK Slovan Bratislava, U.C Albinoleffe Calcio a 6 mesiacov v Sparte Praha. V 15 rokoch som bol na stáži v talianskych kluboch v Brescii Calcio a v Reggine, v Anglicku zasa v Nottinghame Forest. Pôsobil som vo všetkých mládežníckych reprezentačných kategóriách od U15 až po U21. Dokopy som odohral 37 medzištátnych zápasov.

3. Ako vás prijali chlapci a aký s nimi máte teraz vzťah?

K mužstvu  som prišiel až neskôr. Trénermi boli a doteraz aj sú môj otec Ivan Ambra a Vladimír Švrček. Ja som sa k nim pripojil v decembri minulého roka. Chalani ma prijali myslím dobre, pokračovalo sa v intenzívnych tréningoch. S chalanmi máme výborný vzťah. Zakladáme si veľa na disciplíne, pretože bez nej to nejde. Na druhej strane sa aj veľa nasmejeme, futbal musí byť zábava. Je medzi nami dobrá chémia.

4. Ako jediná prípravka na okolí trénujete 3x týždenne. Chce sa chlapcom?

Áno, je to pravda. Chalani odtrénujú 3 tréningové jednotky do týždňa. Jedna tréningová jednotka trvá 90 minút. Keď sa porovnáme s ostatnými mužstvami na okolí, ktoré trénujú 2 tréningové jednotky do týždňa, tak sme o jednu tréningovú jednotku pred nimi. Som zástanca toho, že keď odtrénujeme 90 minút, súperovi odkrojíme. To všetko len za jeden týždeň. Potom sa to logicky prejaví na našej hre a výsledkoch. Vyhrali sme súťaž bez straty jediného bodu, sme majstri a to hovorí za všetko . Chalani sú už 30 minút pred tréningom na ihrisku, podaktorí až 45 minút. Takže myslím, že sa im chce trénovať.

5. Ako sa pripravujete na tréningy?

Na tréning sa pripravujem zodpovedne. 30 minút pred odchodom na tréning si nachystám na papier tréningovú jednotku. V každej tréningovej jednotke kladieme dôraz na prácu s loptou, rýchlosť, obratnosť a taktiku. Na ihrisku sme už o hodinu skôr , aby sme tréning nachystali.

6. Čo je vašou najväčšou motiváciou pri trénovaní?

Motiváciou je urobiť maximum preto, aby každý jeden chalan v mužstve napredoval a vychovali sme z nich futbalistov. Aby sme si spolu s trénermi niekedy sadli a povedali si, že toho chlapca sme trénovali my.

7. Ako si vychádzate s ostatnými trénermi v Gbeloch? Radíte sa spolu?

S ostatnými trénermi mám normálny vzťah, pozdravíme sa, porozprávame o zápase. Keď je to potrebné, radíme sa o nejakom hráčovi, inak veľmi nie. 

8. Nie je vám ľúto, že vám niektorí chlapci na jeseň odídu do mladších žiakov?

Bude nám to všetkým ľúto. Sme výborná partia. Majstrovská partia a z takej sa ťažko odchádza. 

9. Plánujete u trénovania zostať?

Áno, plánujem.

10. Ak by ste si mohli niečo pre gbelský futbal priať, čo by ste si želali?

Aby ľudia chodili vo väčšom počte na zápas, povzbudzovali počas celého zápasu a stáli pri mužstve, aj keď sa nedarí. Než začnú niekoho kritizovať, nech si položia sami otázku, že čo spravili  pre gbelský futbal oni.

 

Článok: Eva Volková

Za rozhovor ďakuje Petra Horinková

Späť